Biografie, a obzvlášť politické biografie vyhladávam rád. Často síce bývam sklamaný, najmä ak autori miesto poctivého zhodnotenia osoby, o ktorej píšu, radšej budujú kult hrdinu. To mi však nezabráni vyhľadávať ďalšie biografie, ktoré by mi mohli odhaliť niečo čo som nevedel a odkryť a lepšie pochopiť časť minulosti. Biografiu Stalinova dcéra; Nevšedný a strastiplný život Svetlany Allilujevovej som tak nemohol vynechať. Čítajte ďalej a v pár krátkych poznámkach sa dozviete čo ma na tejto knihe od Rosemary Sullivanovej zaujalo.
Recenzia: Rosemary Sullivanová; Stalinova dcéra
Na začiatok musím čo to napísať o samotnom subjekte tejto knihy. Svetlana Allilujevová, dcéra Josifa Visarioviča Stalina, neskôr používajúca meno Lana Petersová prežila život plný udalostí a zvratov.
V osobnej rovine to boli hlavne štyri manželstvá, ktoré všetky skončili rozvodom. Tri deti, z ktorých od dvoch bola dlhú dobu odlúčená ako dôsledok jej rozhodnutia emigrovať.
Začiatok života v Rusku, potom cez Indiu útek do Ameriky. Po rokoch sťahovanie do Anglicka a návrat do Ruska. Krátka epizóda v Gruzínsku a odchod späť do Anglicka a do Ameriky.
To všetko v časoch kedy zúrila studená vojna a bežný občan Sovietskeho zväzu bez povolenia neodcestoval ani z Moskvy do Leningradu.
Už iba tá osobná rovina dáva k dispozícii príbeh, ktorý len tak ľahko nenájdete. Ak k tomu pridáte aj rovinu politickú, tak sa dostávate k životopisu, ktorý by nevymysleli ani tí najväčší fantasti z bulvárnych novín.
V politickej rovine totiž zažila Svetlana začiatky komunizmu v Rusku, vrátane všetkých čistiek a hladomorov, ktoré priamo aj nepriamo rozpútal jej otec. Potom druhú svetovú vojnu, smrť otca, odmäk, železnú oponu, studenú vojnu až nakoniec rozpad ZSSR.
A ku všetkým týmto udalostiam mala blízko, keďže najmä aktérov z prvej polovice dvadsiateho storočia poznala osobne. V tej druhej polovici jej tiež nerobilo veľký problém nakontaktovať sa priamo na členov ÚV KSSZ, či na amerických senátorov.
Takýto príbeh stojí za prečítanie a jedine čo by ho mohlo skaziť je spracovanie. To sa našťastie nestalo.
Rosemary Sullivanová odviedla vynikajúcu prácu so stovkami zdrojov a desiatkami respondentov. Kniha je perfektne odzdrojovaná (naši plagiátori si môžu brať vzor), nie je žiadnej pochybnosti o tom, kto čo kedy povedal či napísal.
Autorka sa nebojí napísať, ak niektorý popis udalostí je v rozpore s popisom niekoho iného. Hľadá objektívnu pravdu, ktorá vzniká zo subjektívneho popisu udalostí rôznych aktérov.
V druhej polovici knihy už prestanete vnímať malé čísla nad textom odkazujúce na zdrojovú literatúru. Začnete to čítať ako román a vychutnávate si tie zvraty a prekvapenia, ktoré prichádzajú.
Napriek tomu, že Svetlana bola roky prominentom režimu so špeciálnym zaobchádzaním, ktoré nikdy neprestalo, je táto kniha a jej život aj svedectvom o tom aký bol režim sovietského Ruska neľudský.
Desiatky príbuzných (aj jej príbuzných), ktorý zmizli a v lepšom prípade sa po rokoch vrátili z gulagov, v tých horších prípadoch ich už nikto nikdy nevidel. Všadeprítomný strach, nemožnosť dovolať sa spravodlivosti, človek ako nedôležitý objekt, bez akýchkoľvek práv.
Áno, to bolo ZSSR v celej svojej kráse. Kontrast s tým ako žila v USA je dostatočne veľký, ale aj tak Svetlana ani tam nenájde pokoj.
Napokon, tá ťarcha mena a dedičstvo svojho otca poprieť nemôže. A tak uteká z miesta na miesto a hľadá pokoj svojej duše.
Tento príbeh môžete čítať buď ako skvelý román plný lásky, zrady a odchodov, alebo ako svedectvo doby. Ľudský príbeh na pozadí všetkých spoločenských a politických zmien, ktorými Rusko a zvyšok sveta prešli v priebehu dvadsiateho storočia.
Knihu si môžete zaobstarať tu.
Zdieľajte:
