Arpád Soltész; Mäso – Vtedy na východe

Recenzia: Arpád Soltész; Mäso – Vtedy na východe

Po Dominikovi Dánovi a jeho Cele číslo 17, som si chcel dať s detektívkami na chvíľu pokoj. Ale chvíľka voľna v nebezpečnej vzdialenosti od kníhkupectva urobila svoje a odchádzal som domov s knihou Arpáda Soltésza Mäso (Vtedy na východe). Okrajovo ma zasiahla sila marketingu, keďže pred rozhovormi s autorom sa na nete nedalo utiecť, ale presvedčilo ma až listovanie v samotnej knihe. Prečítal som si priamo v kníhkupectve asi štyri strany a vedel som, že toto musím dať celé.

Po prečítaní musím povedať, že je to naozaj Mäso. Najmä zo začiatku mi kniha pripadala drsná, ale potom som si zvykol. Kniha má neuveriteľný spád a až do konca je v podstate uveriteľná. Ja by som to síce ukončil inak, ale ja nie som spisovateľ.

Dej sa odohráva na ukrajinsko-slovenskej hranici, ale nie je to kniha len o nej. Niečo sa odohrá aj v hoteli Slovan, niečo vo zvyšku Košíc a na chvíľu zabrúsime dokonca aj do Bratislavy. Jazyk knihy, teda postáv je jednoznačne vychodňarsky. A niektoré z hlášok asi zľudovejú na celom Slovensku (predpokladám, že na východe tak hovorili bežne už aj pred napísaním knižky).

Kto bol na východnom Slovensku vie, že je to kraj rázovitý. Kto tam nebol by po prečítaní knihy mohol získať pocit, že tam neradno chodiť. Roky deväťdesiate tam boli isto drsnejšie a dramatickejšie ako v iných regiónoch. Blízkosť hranice, lacných ukrajinských cigariet a alkoholu tomu jednoznačne napomohli. Arpád Soltész pri tom bol ako novinár a tak nemal problém vystihnúť atmosféru ktorá tam vládla. Postavy jeho knihy sú rôznorodé, ale každá je vykreslená parádne a do detailov. Z niektorých srší nadšenie zo zbohatnutia, z niektorých znechutenie z úpadku spoločnosti a z iných zase len depresia z toho že v tom musia nejako prežiť. Dokopy to však pasuje skvele. Vulgarizmy a drsnosť nie sú umelé ako u Dána, ale použité presne tam kde majú zmysel. Dobre sa to číta, je to dobre vypointované, napriek drsnosti a vážnym veciam sa niekedy aj zasmejete.

Pre mňa a podľa rebríčka v Martinuse je to bestseller. Arpád Soltész nastavil novú latku čo sa týka kriminálneho románu a aj čo sa týka príbehov z východného Slovenska. Nie je to žiaden Dominik Dán, ktorý súka príbeh až dva ročne, ale je to rokmi odžitý príbeh. Pravdivý, drsný, žiadna romantika z prostredia spravodlivých pašerákov (ehm, Čiara).

Jedine čím to môže Soltész pokaziť je, ak napíše Mäso 2 alebo akúkoľvek knihu kde sa pokúsi zrecyklovať niektorú z hlavných postáv.  Dovtedy a možno aj navždy je to Pulp Fiction východného Slovenska. A moja skromná predpoveď znie, že Mäso (Vtedy na východe) sa stane kultovou knihou a Miki Miko a Šalený Valent kultovým postavami nielen na východnom Slovensku.

Zdieľajte: