Dominik Dán; Cela číslo 17

AutorDominik Dán
NázovCela číslo 17
ISBN9788080853556
VydavateľstvoSlovart
Rok vydania2007
KategóriaDetektívny román
Táto kniha je o …… vyšetrovaní dvoch nesúvisiacich vrážd

Recenzia: Dominik Dán; Cela číslo 17

Dominik Dán je taká slovenská detektívna knižná autorita. Taký Dick Francis alebo Ed McBain, na ktorého sa aj rád odvoláva. Napriek tomu sa však musím priznať. Až do včera som od neho mal prečítanú jednu knižku. A ani na názov si nespomeniem. Včera som to však zmenil.

Dostala sa mi do rúk jeho knižka Cela číslo 17. Je to Dánove piate dielo a vyšlo v roku 2007. Pekná „starinka“, ale nevadí. Slnečné nedeľné popoludnie je ideálne na detektívku a tak som jej dal šancu. Moje očakávania pritom neboli vôbec vysoké. Hlavne som sa nechcel nudiť.

A nenudil som sa. Príbeh sa odvíja celkom svižne, dokonca v dvoch rovinách. Jednou je súčasnosť hlavnej postavy Kamila Puskaliera vo väzení a druhou jeho spomienky na minulosť. A keď sa mi začalo zdať, že dej nikam nespeje tak v strede prišiel skok do tretej roviny. Úplne iný príbeh, iné postavy. A potom keď sa tento nový príbeh vyriešil vráti sa autor k pôvodnému deju a zápletke.

Takto vlastne dostanete dve zápletky, dve detektívky v jednej knižke. Prepojenie zápletiek a príbehov je len v postave vyšetrovateľa. Chvíľu som to nechápal, hľadal v tom skrytý význam, ale nakoniec usudzujem, že Dominik Dán napísal jednu detektívku, ktorá sa mu zdala krátka na vydanie. Tak napísal aj druhú a jednoducho ju vopchal do tej prvej.

Na prvý pohľad blbosť, ale nakoniec to funguje. V strede knihy si na chvíľu oddýchnete, zmeníte reálie aj postavy, načerpáte sily na záver pôvodného príbehu. A do neho vkĺznete ľahko prostredníctvom vyšetrovateľa Krauza, ktorý po vyriešení jednej vraždy plynulo prejde doriešiť aj príbeh Kamila Puskaliera.

Oba príbehy majú celkom spád a pripútali ma ku knižke na celé popoludnie. Ale na druhej strane nečakajte žiadnu veľkú literatúru.

Mňa rušili „chlapácke“ dialógy detektívov, ktoré majú navodiť atmosféru mužského kolektívu. Ale trocha pochybujem, že to tak naozaj je. A ženy čítajúce túto knihu to musí vyslovene urážať.

Zároveň autor aj rozvíja motív medzinárodného obchodu s bielym mäsom. Rozvíja ho však veľmi poskromne, aby na posledných päťdesiatych stranách z neho urobil hlavnú tému knihy. Trocha neuveriteľné.

Ak by som mal svoj dojem z knižky Dominika Dána Cela číslo 17 zjednodušiť, tak napíšem toto: Dobre napísaná detektívka, ktorá má spád, ale nečakajte nič prevratné.

Keď sa teraz pozerám na tvorbu Dominika Dána, tak od roku 2005 stihol napísať a vydať 24 diel. To dáva dve ročne. A to je už teda pekná pásová výroba. Asi najlepšie sa mi to prirovnáva k Dickovi Francisovi. Ten tiež chrlil knihy tempom jednu dve ročne. Prečítal som ich desiatky, ale konkrétne príbehy si nepamätám. Jedine čo viem je, že písal o dostihoch a boli to detektívky. A trocha sa obávam, že Dominik Dán smeruje k tomu istému. Šikovný remeselník, ktorý seká detektívky ako Baťa cvičky. To však neznamená, že ak budem mať chvíľku a budem si chcieť vyčistiť hlavu rýchlou detektívkou, že po nejakej z kníh Dominika Dána nesiahnem. Nakoniec, ak v každej dáva dva príbehy, tak je to celkom dobrý pomer kvality a ceny.

Príbeh/Zápletka«««[3/5]
Pútavosť«««««[5/5]
Kvalita textu««««[4/5]
Kúpil by som si túto knihu opäť?ÁNO
 Túto knižku si môžete kúpiť tu
Posted in Áno, Dán, Detektívny román, Kvalita Textu 4/5, Príbeh 3/5, Pútavosť 5/5, Recenzie, Slovart.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *