Alena Mornštajnová je na mojom zozname zaujímavých autorov, ktorých diela rád sledujem a čítam. Jej knihu Hana považujem za jednu z najlepších aké som kedy čítal, ale ani Slepá mapa či Tiché roky nezaostávali v kvalite. Preto keď som úplnou náhodou narazil na Listopád, novinku z tohto roku, tak som nezaváhal. A dobre som urobil.
Recenzia: Alena Mornštajnová; Listopád
Základný princíp najnovšej knihy Aleny Mornštajnovej je jednoduchý. Predstavte si, že by to v Novembri 1989 dopadlo úplne inak.
Ľudové milície by napochodovali do Prahy a rozprášili by Nežnú revolúciu aj revolucionárov na prach. Miesto slobody by pokračovala komunistická diktatúra, ktorá by bola oveľa prísnejšia a podozrievavejšia.
Fikcia, ktorá sa ľahko mohla stať skutočnosťou, ale našťastie sa nestala.
A presne tieto udalosti rámcujú príbeh dvoch hlavných hrdiniek. Maja je dospelá žena, ktorú v Novembri 1989 polícia zatkne. Magdaléna je malé dievčatko, ktoré je umiestnené do detského domova. Spoločne budete sledovať život oboch hrdiniek v rokoch po Novembri 89 až kým sa ich osudy nepretnú.
Ak čakáte, že vzhľadom na väzenie a detský domov sa to bude hemžiť krutosťami a neprávosťami, tak sa nemusíte báť. Zlo v knihe nie je fyzicky prítomné v bode nejakej bitky, alebo zlého zaobchádzania.
Zlo je prítomné tak všeobecne, v pozadí, a všade. Tá miera neslobody a nespravodlivosti je cítiť z každého odstavca, z každej udalosti.
Predchádzajúce knihy Mornštajnovej dávali do popredia ľudské príbehy a veľké udalosti boli len pozadím. V tejto knihe mám pocit, že príbehy hlavných hrdiniek slúžia len na popísanie tých veľkých udalostí, o ktorých chce autorka písať.
Pripravte sa teda, že Listopád bude trocha iný ako Hotýlek či Tiché roky. Menej toho individuálneho príbehu a prežívania a trocha viac celkového obrazu.
Dokopy však opäť dostanete skvele vystavaný aj vyrozprávany príbeh odohrávajúci sa v miestach a čase, ktoré poznáte, ale zároveň bežiaci úplne inak. Musím oceniť skvelý nápad postaviť príbeh na „Čo by sa stalo keby“, aj citlivé vykreslenie príbehov hlavných hrdiniek.
A pri pohľade na súčasné Bielorusko či Rusko môžeme byť len radi, že to v Novembri 89 dopadlo tak ako dopadlo a že Listopád je len skvelý fiktívny príbeh a nie samizdat, ktorého čítanie by nieslo riziko odsúdenia a trestu.
Najnovšiu knihu Aleny Mornštajnovej Listopád si môžete kúpiť tu.
Pozri si aj recenzie ostatných kníh od Aleny Mornštajnovej, ktoré som čítal.