Kniha Pavly Horákovej Teória podivnosti získala v Českej republike ocenenie Magnesia Litera 2019 za prózu. A podľa mňa jej to ocenenie právom patrí.
Recenzia: Pavla Horáková; Teorie Podivnosti
Príbeh humanitnej vedkyne sa odvíja s ľahkosťou a číta sa veľmi dobre. Dej sa odohráva v súčasnom prostredí, je popísaný súčasným jazykom a zápletka je skvelo vymyslená.
Zo začiatku sa do deja dostávame len postupne. Napriek tomu opis „všedností“ každého dňa ústrednej postavy odsýpa jedna radosť. Až som si hovoril, že aj keď sa až do konca nič neudeje tak mi to nebude vadiť. Postupne však pribúdajú náznaky „podivnosti“ až sa napokon sústredíme priamo na ňu a je centrom celého diania až do konca. Ten pomalý nástup a uvedenie do deja však má svoje opodstatnenie. Ak by nám Pavla Horáková hneď začiatku nasmerovala pozornosť na jadro príbehu, tak by to nebolo dobré. Takto pomaly ale isto prichádzame k tomu o čo vlastne v knihe ide. Aj pre toto nenásilné nasmerovanie je to naozaj dobré čítanie.
Predstavte si kamaráta, ktorý vám rozpráva príbeh svojho života a nevynechá ani bežné veci, ktoré prežíva každý deň. Ale rozpráva to tak, že vás to nenudí ani keď už piaty deň po sebe rozpráva o tom ako si opäť umyl zuby. Ak ste si to naozaj predstavili, tak vedzte, že v knihe je to napísané tak dobre, že si to ani nevšimnete a budete sa tešiť na každý ďalší deň hlavnej postavy aj s tým obligátnym čistením zubov.
Samotná podivnosť bola na mňa v poslednej štvrtine knihy až príliš podivná, ale napriek tomu som knihu nemal dôvod odložiť. Stále to bolo príliš dobre písané, aby to vo mne vzbudilo nejakú veľkú nedôveru a pochybnosť. Pre ľudí s väčšou mierou abstraktného myslenia to bude úplna radosť.
Teorie podivnosti je veľmi dobrá kniha, ktorú by som si neváhal kúpiť opäť. A už teraz sa teším na ďalší príbeh napísaný Pavlou Horákovou.
Teóriu Podivnosti si môžete a mali by ste si kúpiť tu.