Patrik Hartl; Okamžiky štěstí

Patrik Hartl vie písať pútavo a tak, že jeho knihy zhltnete na posedenie. Už Prvok, Šampón, Tečka a Karel ma nadchol. Bola to výborná odychová literatúra a v mojom názvosloví som jej pridelil názov „skoro-ženský román písaný mužom“. Okamžiky šťastia nesklamú a prvý román dokonca prekonajú. Patrik Hartl Vám dáva dva romány v cene jedného.

Ja osobne, som ešte takto štruktúrovanú knihu nečítal. Jeden základný príbeh podaný očami dvoch rozprávačov, pričom aj keď sa každy občas vyberie inam, základne spojivo zostáva. Je len na vás, koho príbehom začnete. Podľa mňa vynikajúci nápad.

Ja osobne som dal na odporúčanie a prečítal si najprv príbeh očami Veroniky a až potom príbeh očami Jáchyma. A mám pocit, že to tak bolo správne. Rád by som počul názor niekoho, kto začal Jáchymom, aký mal dojem z knihy on.

Pre mňa to boli dva oddelené príbehy, pričom ten druhý, Jáchymov, mi vysvetlil respektíve doplnil pár čriepkov do mozaiky, ktoré mi chýbali keď som čítal príbeh Veroniky.

Zároveň si však myslím, že ak by Patrik Hartl vydal dve knižky, jednu Veronikinu a jednu Jáchymovu, tak by obe obstáli.

Obe podania sú veľmi príjemným čítaním o súčasnej dobe, príbeh, ktorý sa naozaj mohol stať (aj keď pár krát sa mi zazdalo, že v realite sú veci komplikovanejšie). Navyše jazyk je zrozumiteľný a tempo príbehu tak akurát, aby ste chceli čítať stále ďalej a ďalej.

Nenazval by som Hartlovu knihu ženským románom, ale ďaleko od nej nie je. Len je trocha sofistikovanejšia, s dobrou zápletkou a hlavne vynikajúcim spracovaním.