Paolo Giordano; Osamelosť prvočísiel

RECENZIA: Paolo Giordano; Osamelosť prvočísiel

Vianoce sú pre mňa okrem iného aj takým súkromným „knihobraním“. Pod stromčekom mám nadelené hlavne knihy. O čomkoľvek. A tak 25teho prichádza ťažká úloha urobiť si poradie v akom ich prečítam. Tento rok bola voľbou číslo jedna kniha Paola Giordana Osamelosť prvočísiel. Kniha vyšla v slovenskom preklade už v roku 2012, ale vtedy ma minula. Našťastie tento december ju Slovart dotlačil a tak som si ju nemohol nechať ujsť. A bola to dobrá dvesto šesťdesiat jedna stranová voľba. 25. december mi ubehol ani neviem ako.

Iste ste čítali kopec romanticky ladených kníh o dvoch ľuďoch, ktorí sa v istom momente stretli a mali sa radi, aby sa potom rozišli a stretli sa až po rokoch a dali sa dokopy. (Námatkou vyberám napríklad skvelý Jeden deň.) Osamelosť prvočísiel je presne o tom, ale úplne iná.

Dvaja ľudia, chlapec a dievča. Obaja si nesú z detstva náklad, s ktorým sa len ťažko dá vyrovnať. Majú sa radi, aj keď si to asi nikdy nepovedia a potom sa ich cesty rozídu, aby sa opäť stretli? (viac neprezradím).

Nebojte sa toho, že autor Paolo Giordano je povolaním fyzik a názov znie ako skriptá z matfyzu. O matematike tam nájdete možno tri strany a jediný výraz, ktorý mi utkvel v pamäti bola Zet Reimanova funkcia. A keby som si ho aj nezapamätal, tak môj dojem z knižky Osamelosť prvočísiel to nijako nezmení.

Autor nás prevedie 40 rokmi života svojich hrdinov v siedmych kapitolách. Každá kapitola sa odohráva v jednom z rokov a je len malým výsekom ich života. Napriek tomu sa dozviete, aké ťažké je mať rád, otvoriť sa tomu druhému a necítiť sa osamelý. Po dočítaní budete radi za všetky tie maličkosti, ktorými žijete. Napríklad aj za to, že vám má kto dať darček pod stromček.

Zdieľajte: