Spisovateľa Pála Závadu som mal vo svojom zozname autorov, od ktorých si niečo chcem prečítať už dlhšie. A posledné vianoce na neho prišiel rad a siahol som po knižke Jadvigin vankúšik. Jadvigin vankúšik – historický román z oblasti Maďarska obývanej Slovákmi písaný formou denníka to znie sľubne.
Recenzia: Pál Závada, Jadvigin vankúšik
Hneď na začiatku som však narazil na nečakaný problém. A neviem či vznikol v preklade (skôr si myslím, že nie), alebo to bol autorov zámer (skôr si myslím, že áno).
Keďže príbeh sa odohráva medzi slovenskou menšinou žijúcou v Maďarsku od roku 1915 až do roku zhruba 1962 a aj autor denníka (literárna postava) je slovenskej národnosti, tak jazyk ktorý používa je značne archaický. Zároveň občas používa slová, ktoré sú kombináciou maďarčiny a slovenčiny a musia byť dovysvetľované pod čiarou.
Rád by som si prečítal tento román v origináli a posúdil ako to vyznieva v maďarčine. Ale bohužiaľ maďarčinu neovládam a tak sa mi to nepodarí. Som tak odkázaný na preklad a verím, že to pre prekladateľku nebol ľahký oriešok a popasovala sa s ním ako najlepšie vedela.
Mne však pár strán trvalo kým som si zvykol na používaný jazyk a občas aj slovosled.
Samotný príbeh je však veľmi zaujímavý. To čo začína ako romantický príbeh sa napokon zmení na príbeh veľkej nevery, sklamania ale zároveň aj tolerancie.
K tomu sa pridávajú udalosti, ktoré sa vo svete diali a osoby v románe sa s ním museli nejako vyrovnať. Či už to bola prvá alebo druhá svetová vojna, potom nástup komunizmu ale aj roky medzi vojnami, ktoré boli veľmi búrlivé.
Osoba, ktorá denník začala písať je postupne nahrádzaná manželkou a potom aj synom, ktorý príbeh dovyprávajú.
Celkovo túto knihu môžete vnímať v dvoch rovinách. Tou prvou je romantická linka o láske, manželstve a nevere. O tom ako sa dvaja ľudia zblížia a odcudzia a znova zblížia a odcudzia.
Tou druhou rovinou je práve všetko okolo, čo vplýva na osudy menšiny a jej príslušníkov. Často ľudí, ktorí chcú len žiť svoj život, ale pre národnosť sú zaťahovaní do sporov, o ktoré nestoja.
Ja som sa po zmierení s jazykom knihy nakoniec ku knihe celkom pripútal a v druhej polovici vôbec neriešil ako je to písané, ale riešil som dej. Ten bol veĺmi pútavý a zaujímavý až do konca.
Ak teda ovládate maďarčinu tak určite siahnite po origináli a dajte mi vedieť ako na vás pôsobil text a jazyk vyprávača. Ak ste na tom ako ja, tak naberte odvahu a skúste dať šancu tomuto príbehu v preklade. Dozviete sa veľa o tom, akým nástrahám čelia príslušníci menšiny obkolesení väčšinou.
Knihu Pála Závadu si môžete kúpiť tu.
Zdieľajte:
