Šikmý kostel je kniha, ktorá ma uchvátila hneď od začiatku. A unesený dejom, príbehmi postáv aj popisom okolia som zostal až do konca druhého dielu. Šikmý kostel si zaslúžene získava nomináciu medzi najlepšie knihy, ktoré som čítal.
Recenzia: Karin Lednická; Šikmý kostel
Ak si zoznam tých najlepších kníh pozriete, tak sú tam tri s podobnou tématikou. Hana od Aleny Mornštajnovej, Vyhnáni Gerty Schnirch a Žítkovské bohyně od Kateřiny Tučkovej. Všetky tri popisujú nejaké obdobie z minulého alebo tohto storočia, odohrávajú sa v definovanom priestore územia a pojednávajú o osudoch konkrétnych ľudí zmietaných vo víre veľkých svetových udalostí. Tieto tri knihy sú však o niečo prešpekulovanejšie ako Šikmý kostel v zmysle toho ako sa príbeh vyvíja a aké zvraty na vás čakajú.
Šikmý kostel je v tomto oveľa priamočiarejší. Nedočkáte sa tam nejakých tajomných zákutí a prekvapivých záverov a vyvrcholení na koniec. Táto temer až kronika len popisuje osudy niekoľkých rodinne spriaznených ľudí od roku 1894 po rok 1921 v prvom dieli, a od roku 1921 po rok 1945 v dieli druhom.
Dej sa odohráva v Karvinej a blízkom okolí, v oblasti, ktorá je známa a poznačená zásobami uhlia pod povrchom a hranicou Poľska a Česka (resp. Československa) na povrchu. A to je aj základný rámec toho o čom budete čítať.
Oba vyššie zmienené fakty pritom ovplyvňujú životy ľudí v regióne aj postáv v knihe. Všadeprítomnosť baní ako zdroja príjmov väčšiny rodín, ale aj večný čierny prach nedá zabudnúť na to, čo definuje tento región. Zároveň premiešanie Poliakov a Čechov a politické zmeny na prelome deväťnásteho a dvadsiateho storočia spúšťajú konflikty aj vo vnútri rodín.
Autorka si na vyprávanie príbehu vyberá vždy jednu z postáv. A tak sa od Barbory, ktorá bola dominantnou v prvom dieli dostávame až k Halke, jej vnučke, ktorá uzatvára diel druhý. Tak ako ľudia starnú a umierajú, tak štafetu vyprávania preberajú ich deti.
A z vyprávania každej osoby sa dozvieme nielen o tom čím žil a na čo myslel rozprávač, ale nenútene sa dozvedáme aj o osudoch ostatných členov rodiny. A tak čitateľ nestráca kontakt so žiadnou z dôležitých postáv v príbehu.
Ak čakáte, že kniha bude mať nejakú ohromnú zápletku, ktorá sa ku koncu vyrieši, tak budete sklamaný. Toto je len verný popis toho ako sa odvíjali životné príbehy ľudí z jednej rodiny a ako ich ovplyvňovali udalosti tej doby. Prvá svetová vojna, vznik nového štátu, druhá svetová vojna boli tým najväčším hýbateľom osudov, ale okrem toho tu máte aj udalosti lokálneho významu, ktoré sa na životoch hlavných postáv podpísali. A nejde len o banské nešťastie, ale aj o konanie ľudí v regióne, ktorí si riešili svoje lokálne boliestky a krivdy.
Dej knihy pritom ubieha úplne hladko a pár krát som sa až zľakol. Napríklad keď som sa ocitol v roku 1934 a vedel, že jednak mám za sebou polovicu druhého diela a zároveň, že momentálne šťastie postáv v knihe asi dlho nevydrží, keďže ich delí len pár rokov od druhej svetovej vojny. A o tej mnohí ani nechyrovali a tí čo cítili, že niečo je vzduchu, aj tak nevedeli čo s tým spraviť.
A to je ďalší dôležitý odkaz tejto knihy. Na jednej strane čítate o ľuďoch, ktorí majú svoje sny, túžby a problémy a chcú len šťastne a spokojne žiť. A potom z malých náznakov príde veľká kríza, či už hospodárska, alebo v podobe vojny. Schopnosť obyčajných ľudí ovplyvniť svoje životy je minimálna a tie veľké udalosti ich proste zmetú.
Prvý aj druhý diel Šikmého kostela veľmi odporúčam každému, kto má rád veľké romány z minulosti aj prítomnosti. Veľké v zmysle poctivých príbehov ľudí prelínajúcich sa rokmi až desaťročiami. Za mňa to boli užitočne strávené dva týždne a už teraz sa teším na diel tretí, ktorý je že vraj v príprave. Roky 1945 až 1968, či dokonca 1989 si to priam pýtajú.
Knihy Karin Lednickej Šikmý kostel I. a II. si môžete kúpiť tu.
Zdieľajte:
