Trilógiu Milénium od Stiega Larssona iste všetci dobre poznáte. Muži, ktorí nenávidia ženy (01) – Dievča, ktoré si hralo s ohňom (02) – Dievča, ktoré koplo do osieho hniezda (03) boli tri knihy, ktoré odštartovali éru popularity severských dektíviek u nás. Možno to vidím skreslene, ale bez Stiega Larssona by nebol Nesbô ani Kepler.
Larssonova predčasná smrť vo veku 50 rokov v roku 2004 ho obrala o radosť z celosvetového úspechu jeho kníh, ktoré vyšli až v rokoch 2005 až 2007. A rovnako mu nedovolila dokončiť plánovanú štvrtú časť Milénia.
Prvé tri diely Milénia patrili k tomu najlepšiemu čo bolo napísané a nielen mňa nadchli a zaujali. Od ich prečítania už každú detektívku porovnávam s latkou nastavenou práve Miléniom.
Recenzia: David Lagercrantz; Milénium 04-06
Po smrti Stiega Larrsona zostal nedokončený štvrtý diel a vydavateľ s rodinou zvažovali ako s ním naložiť. Napokon sa dohodli so švédskym žurnalistom Davidom Lagercrantzom, ktorý o deväť rokov neskôr dostal za úlohu dokončiť štvrtý diel a potenciálne aj ďalšie.
Napokon z toho vznikla ďalšia trilógia tentokrát časti štyri až šesť.
Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti (04) – Muž, ktorý hľadal svoj tieň (05) – Dievča, ktoré musí zomrieť (06)
Lagercrantz sa podujal na nesmierne ťažkú úlohu. Pokračovať v diele niekoho iného je vždy ťažké. Ak však nadväzujete na autora, ktorý sa stal synonymom úspešnej severskej detektívky, ak nie dokonca jej zakladateľom tak je to ešte ťažšie.
Navyše nemôžete si vytvoriť vlastný svet postáv a príbehov, ale musíte prebrať už raz vytvorené postavy aj s charakteristikami a vzťahmi.
A tak sa v štvrtom, piatom aj šiestom diele opäť všetko točí okolo Lisbeth Salander a Mikaela Blomqvista.
Je jasné, že štvrtý až šiesty diel už neohúri tak ako prvé tri. A nie je to preto, že by Lagercrantz písal inak alebo horšie. To čomu čelil je strata momentu prekvapenia.
Milénium 01 bolo ako úder blesku z jasného neba. Ťažká a zložitá téma, dva mnohovrstevné príbehy, ktoré sa občas prelínajú a k tomu typická severská krutosť v detailoch.
Muži, ktorí nenávidia ženy boli šokom, ktorý vás neopustil ani po dočítaní a v momente ste museli zháňať Dievča, ktoré si hralo s ohňom aj Dievča, ktoré koplo do osieho hniezda.
Všetky tri knihy sa dajú čítať aj ako sólo diela. Po skončení prvej časti viete ako to dopadlo a nemusíte nutne čítať ďalšiu. Má to uzavretý koniec, ale napriek tomu chcete ísť ďalej.
Milénium 04 prišlo o deväť rokov neskôr ako trojka. Eufória opadla a nasýtenie severskými detektívkami je už značné. Aj preto je dôležité nejsť do čítania s vysokým očakávaniami. Ten efekt prvej časti Milénia, ten šok sa už nedostaví.
Napriek tomu by nebolo správne tri časti písané Davidom Lagercrantzom zatracovať. Stále sú to veľmi dobré detektívky. V mojom ponímaní dokonca lepšie ako knihy od Nesboa či Keplera.
Vo všetkých troch častiach dostanete opäť dva hlavné príbehy. Jeden je ten, ktorý sa týka života Lisbeth Salander a ten druhý nejako súvisí s článkom Mikaela Blomqvista. Príbehy plynulo idú vedľa seba s občasným prepletením až kým to všetko nevyústi v grandiózne finále.
Všetky tri časti som prečítal veľmi rýchlo. Sú to detektívky, ktoré sa nedajú čítať inak ako na jedno zhltnutie, lebo vás jednoducho nepustia. Ideálne na letné dovolenky k ležaniu na lehátku, keď si môžete dovoliť na hodiny vypnúť okolitý svet a odcestovať aspoň v mysli do Štokholmu.
Ak teda premýšľate čo čítať na dovolenke a nemáte prečítané úvodné tri časti Milénia tak nemáte nad čím premýšľať. Ak ste ich už čítali a páčili sa vám, tak v pokoji siahnite po štvrtej až šiestej časti, nebudete ľutovať.
Zdieľajte:
