Alena Mornštajnová; Hana

Recenzia: Alena Mornštajnová, Hana

Po prečítaní tejto knižky som si musel dať pár dní pauzy od čítania. Tento príbeh bol príliš silný na to, aby som ho prekryl príbehom ďalším. „Hana“ vyžaduje dať si prestávku a zamyslieť sa.

Alena Mornštajnová napísala príbeh Hany a jej netere Miry, ktoré spojí osud a sú prinútené spolu žiť. Tento základ však autorke len poskytne zámienku aby rozvinula drámu jednej židovskej rodiny z Meziříči na pozadí udalostí spred, počas a po druhej svetovej vojny.

Kniha pritom začína ako keby od konca. Epidémiou týfu v Meziříči v 50tych rokoch. Na základe tejto skutočnej udalosti začnete sledovať najprv príbeh malej Miry, ktorá osirie. A potom čo jej príbeh bude vypovedaný, vrátite sa k Hane, ktorá sa o Miru postarala keď bolo treba. A postupne sa dozviete prečo je taká aká je.

Už od začiatku knihy je vám jasné, že sa hlavným hrdinkám stane niečo zlé. Pri čítaní priam cítite ako sa zlo zväčšuje a približuje. A tušíte, že teraz by mali všetci utekať, ale neutekajú lebo majú na to dobré dôvody. A keďže my už vieme čo sa dialo, ale oni to vedieť ešte nemohli, tak neutečú. A tak sa postupne malé zloby nahrádzajú väčšími a väčšími až príde naozajstná tragédia.

Tá neodvratnosť toho čo nastalo ma vydesila najviac. Tú pauzu som potreboval na premýšľanie, kde nastal ten zlom, že sa zlo už nedá zastaviť. Kde je tá hranica po ktorej už nejde nič vrátiť.

Autorka pritom nerieši prečo a ako sa to stalo. Len opisuje aké to malo dôsledky na jednej konkrétnej rodine, ktorá nerobila nič zlé, len sa snažila žiť ako najlepšie vedela. Napriek tomu ju nie udalosti, ale konkrétni ľudia odsúdili na smrť. Lebo doba bola taká. Ale prečo taká bola a ako sa to mohlo celé stať, na to si už musíme odpovedať sami. Takýchto príbehov konkrétnych ľudí a rodín bude aj v slovenských mestečkách a dedinách množstvo. Len o nich nevieme.

Vynikajúci príbeh, vynikajúca kniha. Len škoda, že si ju tí čo aj dnes volajú po rôznych ľahkých a konečných riešeniach nikdy neprečítajú.

Zdieľajte: