Jozef Karika – V tieni mafie

Recenzia: Jozef Karika; V Tieni Mafie

Už z prehľadu pridaných knižiek je jasné, že posledný mesiac som svoj čitateľský čas venoval hlavne Jozefovi Karikovi. Najprv som prečítal dve jeho novinky a potom jednu z jeho prvých slávnych respektíve čitateľsky úspešných knižiek. Trhlinu som recenzoval samostatne a bol som nadšený (pozri sem). Čiernu hru som samostatne nerecenzoval, ale vynahradím si to v aktuálnej recenzii V Tieni Mafie.

Jozef Karika vie písať. Jeho príbehy sú pútavé, vtiahnu vás a nútia vás pokračovať až dokonca. Od prvých strán sledujete príbeh, ktorý je popisom udalostí a vývoja jednotlivých postáv v dlhšom časovom rozpätí. Nie je to teda klasická detektívka s jednou zápletkou a vyvrcholením v podobe odhalenia páchateľa. V Karikovych „mafiánskych“ dielach ide skôr o sledovanie celej histórie, ktorá sa rôzne zauzľuje. Autor sa snaží postihnúť čo najviac rôznych dejových liniek prepletených s faktami z ozajstnej súčastnosti. V podstate sa nesnažíte dočítať knižku preto aby ste sa dozvedeli ako to dopadne, ale skôr preto aby ste vedeli čo sa ešte stane. Akú ďalšiu zákrutu a zvrat ešte Karika vymyslel. Občas je jeho rozprávanie naozaj brutálne a nemilosrdné až dúfam, že v realite to takto nefunguje a ide len o autorovu fantáziu. Občas Karika skĺzne prostredníctvom niektorých postáv k filozofickým úvahám, ktoré zjavne odkazujú na samotného autora a jeho štúdium filozofie a histórie.

Čo ma však trocha zarazilo je, že autor ako keby kopíroval sám seba. Oba mnou prečítané mafiánske romány majú absolútne totožnú štruktúru. Najprv krátky pohľad do budúcnosti a potom samotný príbeh začínajúci v detstve hlavných postáv. A po dvesto stranách sa ocitneme v udalosti, ktorá bola naznačená na prvých stránkach knihy. V oboch románoch sa vyskytujú rovnaké postavy, ktoré síce konajú konzistentne ale napriek tomu som trocha zaváhal či tam nie je nejaký časový konflikt. Poteším vás, na žiadnu nezrovnalosť som nenarazil.

Druhá kniha „Čierna Hra“ je menej brutálna čo jej však neubralo na pútavosti. Napriek tomu som bol trocha sklamaný z toho, že ide vlastne o veľmi podobné príbehy. Karika sa po šiestich rokoch rozhodol zopakovať úspech svojho diela z roku 2010 a nechcelo sa mu vymýšľať úplne nový príbeh. A tak len dotvoril ten pôvodný. Rovnaké prostredie, polovica postáv tiež rovnakých, zápletky v podstate tiež veľmi podobné. Číta sa to dobre, o tom nie je žiaden spor. Ale dúfam, že Karika neskončí ako Dick Francis, ktorý súkal zo seba jednu detektívku ročne a každá bola síce iná, ale v podstate rovnaká.

Zdieľajte: