Patrik Zandl; Husákův děda

Recenzia: Husákův děda; Patrik Zandl

Prečítané za jedno predpoludnie. Tak dobre sa táto tenká (čo je fakt škoda) knižka číta.

Autora knihy sledujem vďaka jeho spoločensko technickému blogu Marigold. O jeho dielach som teda vedel dlhšie, ale kúpiť si aspoň jedno z nich som sa odhodlal až teraz. Na prvý pohľad ma zaujala obálka, kde mi kresba pripomínala Oldřicha Kaisera. S Kaiserom však Husákův děda nemá nič spoločného.

Témou sú spomienky na starého otca, s ktorým strávil autor knihy časť svojho dospievania. Celkom sedemnásť krátkych príbehov odohrávajúcich sa počas osemdesiatych rokov minulého storočia, ale zároveň aj s presahom do hlbšej minulosti. Všetky príbehy majú v sebe humor, ktorý ma prinútil sa spontánne rozrehotať. Štýl príbehov mi veľmi pripomínal tie z kníh Petra Šabacha, ktoré boli predlohou filmu Pelíšky.

Nie je to však len zábavná knižka. Autor sa prostredníctvom týchto príbehov pozerá aj na samotné Čechy, ich vysporiadanie s komunizmom a druhou svetovou vojnou. Sám je zo zmiešaného manželstva Rakúšana žijúceho v Nemecku a Češky z Pardubíc a tak je pohľad niekedy pohľadom zvonku, niekedy zvnútra. Nikdy to nie je jednostranné, keďže osobná skúsenosť nepustí.

Pri kúpe som očakával ľahšiu prózu s humorným podtónom z krajiny, ktorej reálie sú mi veľmi blízke. Nie som ešte vo veku kedy nostalgicky hľadám príbehy z obdobia detstva, ale spomienkam na to obdobie sa nebránim.

Po prečítaní musím konštatovať, že moje očakávanie boli plne naplnené. Pár príbehov navyše tých sedemnástich by som určite ešte zvládol.

Zdieľajte: