Hanya Yanagihara; Malý život

Recenzia: Hanya Yanagihara; Malý život

Kniha Malý Život od Hany Yanagihary mala v mojej sociálnej bubline taký ohlas, že som si ju musel prečítať. Navyše získala nomináciu asi na každú z prestížnych cien, ktoré evidujem (ale nebojte sa, evidujem asi len tri). Sociálna bublina aj iné recenzie sľubovali román, ktorý prehádže môj rebríček najlepších kníh.

Napríklad tu:

A tak som sa do nej teda pustil a tu je môj úprimný názor v pár bodoch.

Príbeh štyroch priateľov a ich boj so životom a šťastím. Romantika? To ani náhodou.

Prvých sto strán to bolo trápenie. Moje trápenie, predpokladám, že autorka si to užívala. Nevedel som sa so štyrmi priateľmi stotožniť, zdali sa mi vytrhnutí z reality, proste a jednoducho vymyslení.

Po stej strane ma to naraz chytilo. Keď sa nad tým nezamýšľate, ale beriete ako príbeh, tak to ide ako jedna radosť. Ak v dobrej detektívke netrpezlivo listujete aby ste zistili kto je vrah, tu zase chcete vedieť ako sa budú vyvíjať osudy hrdinov. Kto si zoberie koho, komu sa čo zlé stane, kto bude mať šťastie a kto nie. A verte, že aj tu ako v dobrej detektívke bude všetko inak a vrahom nie je ten o kom si to myslíte. (Pozor, Malý život nie je detektívka a vraha tam nenájdete). Napriek 700 stranám som knihu dal za pár dní. Jednoducho som chcel vedieť ako to skončí.

Príbeh a prelínanie minulosti a súčasnosti ma nadchli. Je to dobre napísané (a keďže som čítal český preklad, tak aj dobre preložené) a nie je tomu čo vytknúť.

A teraz k tomu čo sa mi nepáčilo. Isté pasáže ma desili. To čo sa dialo jednému z hlavných hrdinov inak ako slovom desivé a hrozné nazvať neviem. Aj preto sa mi nechce odporúčať túto knihu každému, najmä ak ste citlivejší, tak isté časti sa vám budú čítať naozaj ťažko.

Opäť sa musím vrátiť k stotožneniu s hlavnými hrdinami. Možno v New Yorku sú takéto štvorice bežné, a bežbé je aj to že všetci sú nakoniec úspešní. Nemám však pocit, že je to príliš reálne. Skôr si myslím, že na každého šťastného a úspešného pripadá jeden smutný a sklamaný. Ale kto by už čítal o smutných a sklamaných. V istom momente to už prestáva byť príbeh normálnych ľudí, ktorým sa dejú bežné veci (pekné aj škaredé), ale príbeh extrémne úspešných ľudí odtrhnutých od reality. V tej chvíli by som knihu premenoval na Veľký život.

Napriek týmto výtkam, je to však dobrá kniha. Každá z tých nominácii, je zaslúžená, každá oslavná recenzia má svoj dôvod. Do môjho zoznamu desiatich najlepších kníh sa nedostala, ale určite som rád, že som ju prečítal.

Zdieľajte: