Pred rokom na vianoce bol jedným z najväčších knižných hitov Jeden príbeh od Juliana Barnesa. Nebolo recenzie na ňu bez superlatívov. Generačný ľúbostný román a najlepší v tomto storočí bolo len pár superlatívov, ktoré sa s ním spájali. Mňa osobne pritom vôbec nenadchol. Vlastne ma sklamal. Normálni ľudia od Sally Rooney sú v podobnej kategórii čo sa týka námetu a tiež sú bestsellerom. Ani zďaleka však nemajú taký marketing a takú slávu ako kniha Juliana Barnesa. A keďže jeden „ľúbostný“ román za rok zvládam, povedal som si, že dám Normálnym ľuďom šancu. Napokon v najhoršom napíšem porovnanie s Jedným príbehom.
Recenzia: Sally Rooney; Normálni ľudia
Ako som už naznačil vyššie Normálni ľudia sú príbehom páru, ktorý sa pozná od strednej školy v meste Sligu. Kniha mapuje ich osud a ich vzťah až po koniec vysokej školy v Dubline.
A tam akákoľvek podobnosť s Jedným príbehom končí. Normálni ľudia nie je kniha, kde vás tretina zaujme a dve tretiny prečítate z povinnosti.
Celé sa to odohráva v Írsku, ale kľudne by to mohlo byť kdekoľvek v Európe či v Amerike. Tam kde sa ľudia milujú a nenávidia a majú školy.
Normálni ľudia totiž nie sú úplne normálni. Obaja si nesú vo svojom batôžku citovú nálož, ktorá občas vybuchne.
A tak sa stretávajú, rozchádzajú, trápia a tešia. Niekedy robia všetky veci naraz, niekedy nie.
Je to ľúbostný príbeh, ale zároveň je to aj príbeh o manipulácii, moci a sile majetku, krutosti dospievajúcich aj dospelých.
Nie je to pritom kniha, ktorá by desila. Aj nepríjemné veci sú podané civilne, tak aby ste sa netrhali hrôzou, ale aby ste premýšľali.
Niečo vám naznačí hneď a dovysvetlí o päťdesiat strán neskôr. Na iné zase bude musieť prísť vaša fantázia.
A síce asi tak od polovice budete tušiť (teda ja som to tušil) ako to celé približne skončí, kniha nestratí pútavosť. Na to je veľmi dobre napísaná.
Ak teda chcete niečo skoro romantického zo súčasnej tvorby, tak Normálni ľudia valcujú Jediný príbeh s veľkou prevahou.
Knihu Normálni ľudia si môžete kúpiť tu.
Zdieľajte:
