Matej Tóth, Michal Červený; Odchýlka

Recenzia: Matej Tóth, Michal Červený; Odchýlka

Všetci máme radi Mateja Tótha. Až na malé výnimky sme mu asi všetci dopriali zlato z olympiády aj majstrovstiev sveta. A všetci sme dúfali, že obvinenia z dopingu budú presvedčivo vyvrátené. Matej Tóth je proste národným majetkom a tak k nemu aj všetci pristupujeme. Fandil som a fandiť mu budem, je mi sympatický ako človek aj športovec, ale po prečítaní jeho knihy Odchýlka musím byť kritický.

Už na začiatku sám Matej Tóth uvádza, že biografie športovcov by mali prísť až vtedy, keď predmet skúmania skončí športovú kariéru. Pre neho sa však všetko zmenilo obvinením z dopingu a rozhodol sa, že on svoju biografiu napíše hneď. Celá kniha je vlastne prelínaním dvoch príbehov. Jedným je samotný boj o očistenie svojho mena a tým druhým jeho kariéra od začiatkov až po súčasnosť.

Ja si stále myslím, že biografia chce väčší časový odstup. Čo urobí Matej Tóth po konci kariéry? Vydá pokračovanie Odchýlky?

Na prvý pohľad sú to všetko zaujímavé veci, ale na pohľad druhý si uvedomíte, že všetko ste to už niekde čítali. Ak aj nie ste športovým fanúšikom, tak z toho množstva rozhovorov, ktoré Tóth v priebehu posledných troch rokov poskytol najrôznejším médiam (od športových po tie voľnočasové) si príbeh jeho kariéry aj boja proti nespravodlivému obvineniu dokážete poskladať aj sami. Je fajn, že to Matej Tóth aj s Michalom Červeným poskladali do jednej knihy, ale bolo to naozaj nutné?

Iste najmä spomínanie na obdobie spred zisku titulu majstra sveta objasňuje udalosti a fakty, ktoré nie sú až také známe. Predsa len dovtedy poznali Tótha hlavne atletickí nadšenci. To ako odišiel od trénera Juraja Benčíka k Spišiakovi je podané z pohľadu všetkých troch zainteresovaných. A keď si tie výpovede všetkých troch prečítate postupne po sebe, tak je to asi najlepšia časť celej knihy. Perfektná výpoveď o tom ako aj v športe nové musí bojovať so starým, inovatívne s konzervatívnym a ako si potom na úspechu aj tak pripíšu zásluhy úplne všetci.

Ale aj tieto zaujímavé pasáže mi úplne neospravedlnili vznik tejto knihy. Celý čas čítania (tých 5 hodín, čo mi to trvalo) som mal pocit, že mám v ruke noviny. Ako keby som čítal dnes populárne „long-read“ články na víkend, len s tým rozdielom, ako keby v tejto knihe boli hneď tri. Všetky na tému Matej Tóth.

Škoda, že Matej Tóth nepočkal tak desať rokov. Kniha by mala o sto strán viac a pohľad z odstupu by bol možno iný ako dnešný. A navyše by som nemal pocit, že skoro všetko som si už predtým prečítal v dennej tlači.

Zdieľajte: