Martin King; Hoolifan

Recenzia: Hoolifan; Martin King

Knižka vydaná koncom minulého storočia rozpráva reálny príbeh chuligána londýnskej Chelsea.

Knižku tvorí súbor spomienok jedného z autorov na to ako začal chodiť na futbal a ako sa postupne vypracoval na jednu z vedúcich osobností futbalového chuligánstva. Autor Martin King reálne pôsobil medzi fanúšikmi, bol jedným z nich a nehryzie ho svedomie. Spoluautor Martin Knight prežil podobný príbeh a jeho aspoň občas svedomie hryzie. Tak vynikol aj názov knižky. Autori sa nevidia ako chuligáni, vidia sa ako fanúšikovia, ktorí si občas zavyvádzali. Hoolifani.

Samotná knižka nie je úchvatným literárnym dielom. Niektoré časti sú čitateľnejšie, niektoré nie. Autori nie sú spisovatelia a na ich diele to je vidieť. Jednotlivé útržky z ich spomienok sú občas ťažkopádne pospájané a nedávajú čitateľovi presný obraz udalostí. Každý človek má selektívnu pamäť a v tomto prípade je to vidno. Autori ospravedľnujú svoje pôsobenie medzi chuligánmi a výtržnikmi tým, že to bol ich spôsob zábavy a bojovali len s rovnako postihnutými fanúšimi súpera. Škoda, že toto svoje tvrdenie popierajú na viacerých miestach svojho literárneho diela, kde popisujú útoky na okoloidúcich. Na prvé miesto dávajú autori futbal a svoj klub ako základ všetkého, napriek tomu priznávajú, že o samotný zápas väčšinou nešlo. Z väčšiny duelov aj tak totiž odchádzali už pred koncom, alebo na zápas ani nedošli. Popisu skvelých futbalových prihrávok, alebo gólov sa v tejto knižke nedočkáte.

Knižka takéhoto typu ma jediný význam. Dáva možnosť pochopiť skadiaľ sa zobralo futbalové výtržnictvo, kde má svoje korene a ako sa dá potlačiť. Zábavou robotníckych tried v Anglicku odjakživa bol futbal, rovnako pravidlom bolo a je aj víkendové zrýchlené popíjanie do záverečnej o 23.00. A vzhľadom na zvýšenú hladinu alkoholu prichádza aj zvýšená agresivita. A keď sa spoja tieto dve veci, dostaneme futbalového chuligána v začiatkoch. Bol v tom pocit súnaležitosti ku klubu a potreba vybiť si agresivitu. Pre chuligánov to bol druh športu, kde si vybíjali nahromadenú energiu. S tým ako postupne chuligáni dorastali, zakladali si rodiny tak ich potreba chodiť vyhladávať ruvačky a chodiť na zápasy zmizla. Ďalším faktorom, ktorý dokázal chuligánov uzemniť bola masívna policajná prítomnosť a modernizácia štadiónov spojená so zavedením kamerového systému. Najväčší strach mali a v Anglicku stále majú chuligáni z toho, že im skoro ráno vyvalí dvere polícia na základe pár záberov z predchádzajúceho víkendu, keď si boli len tak rekreačne zaboxovať na tribúne svojho domáceho štadiónu. Následné prísne nepodmienečné tresty hladinu agresivity taktiež úspešne tlmia.

Na záver jeden z mnohých zaujímavých protikladov. V knižke nájdeme aj časté obviňovanie médii z nafukovania prípadov futbalového výtržníctva v záujme zvýšenia predajnosti. Pritom sami autori priznávajú, že vidieť svoju fotku v novinách im prinášalo rešpekt a zvýšené sebavedomie. Navyše autori sa na mediálny svet po 6. vydaní svojho nie príliš kvalitného literárneho kúsku nemôžu sťažovať.

Zdieľajte: