Marián Benkovič, Pavol Remiáš; Modré Hory

Nie som typ na poéziu, v podstate si ju nekupujem a ani nečítam. Ale hudbu počúvam a Modré Hory dokonca často a veľmi rád. Využijúc slová autorov z pesničky Príšerie „jeden šušle a druhý je tiež dement“ priznávam, že nie vždy som celé texty dokázal zachytiť. A keďže nemám pätnásť, aby som si texty voľne dopĺňal citoslovcami aké ma napadnú, kniha mi prišla vhod.

Nie je to len čistá poézia. Okrem textov pesničiek dostanete aj doplňujúce informácie ako niektoré z textov vznikali od samotného Lyrika a Beneho, respektíve ich kamarátov podieľajúcich sa na ich albumoch.

Samotné texty piesní ma neuveriteľne potešili. Netvrdím, že som knižku prečítal na jeden šup, ale tak postupne, tu text tam text. Nie je to o tom prelúskať sa čo najskôr k záveru, nech viem kto je vrahom. Ide o to, zamyslieť sa, prežuť si ten text, skúsiť pochopiť a vedieť prečo. A aj ako nečitateľa poézie ma to bavilo.

Druhý alternatívny spôsob využitia knižky je pri počúvani albumov Modrých Hôr. Simultánny posluch a čítanie je zaujímavý spôsob zábavy. Vyskúšajte.

Ak by som knihe mal niečo vytknúť, tak by som pridal viac vysvetlujucích textov. K niektorým textom sa vyslovene žiadajú. Viac informácii o živote a myslení autorov by ma určite potešilo. Vstupy kamarátov a kolegov tiež pridávajú dodatočné farby Modrým Horám. A čím viac o autoroch viete, tým lepšie si dokážete vychnutať a pochopiť ich tvorbu.

Môj začiatok s knižkou poézie (teda tak napoly poézie a písaného vysvetľujúco-doplňujúceho textu) dopadol dobre. Netvrdím, že zajtra pobežím do martinusu vykúpiť všetky knihy v sekcii poézia, ale ak bude príležitosť tak sa dobrej knihe básni brániť nebudem.