Ken Follett; Piliere Moci

Recenzia: Ken Follett; Piliere Moci

Ken Follett na mňa zapôsobil svojou politicko-historicko-romantickou trilógiou Prah Večnosti, Zima Sveta a Pád Titanov. A preto som po jeho ďalšej knižke siahol s veľkými očakávaniami. A hneď na začiatku musím priznať, že moje očakávania boli asi prehnané. Nie je to zlá kniha, ale ja som mal veľmi veľké oči.

Piliere moci sa odohrávajú v Londýne v druhej polovici 19. storočia a zaoberajú sa osudom bankárskej rodiny Pilasterovcov. S rodinou strávite zhruba 50 rokov a číta sa to na jeden dych.

Follett opäť majstrovsky uvedie na scénu postavy a potom len pridáva jednu zápletku za druhou. A síce už na začiatku tušíte, kto s kým a ako dopadne, ale čítate ďalej, lebo všetky tie odbočky by obstáli ako samostatné poviedky s dobrým príbehom.

Keď sa dočítate k záveru, tak máte dobrý pocit, že dobro zvíťazilo nad zlom, aj keď nejaké straty zaznamenalo. K tomu sa však u mňa pridalo isté sklamanie. Súkromné som si Piliere moci nazval romantickou rozprávkou pre dospelých. Pre dospelých preto, že milostné avantúry a spojenia (celkom detailne popísané) tvoria pomerne rozsiahlú časť knihy. Romantickou rozprávkou preto, že mi až príliš pripomínala klasické príbehy o tom, ako outsider nakoniec zdolá všetky nástrahy a prekážky preto, aby získal princeznú a pol prípadne celé kráľovstvo k tomu.

Na úvod spomínaná trilógia bola veľkolepá. Bolo v nej rozohratých niekoľko dejových liniek, sledovali ste viacero rodín, krajín a udalostí. Piliere moci sú oproti tomu zamerané na jednu konkrétnu rodinu, päť či šesť kľúčových postáv pohybujúcich sa v priestore pár štvorcových kilometrov. Je to dobré, zaujímavé aj čítavé, ale nie je to veľkolepé. Remeselne dobre zvládnutý príbeh, ktorý vás zaujme a prečítate ho rýchlo. A nebudete sa určite nudiť. Ale o mesiac alebo dva, si na neho nespomeniete.

Zdieľajte: