Jozef Karika; Trhlina

Recenzia: Jozef Karika; Trhlina

Nemám rád horor. Jednoducho mi nerobia dobre, nerád sa bojím. Trhlinu som teda otváral so zmiešanými pocitmi. Chcel som si prečítať niečo od Kariku, o ktorom som počul veľa dobrého. A keďže mi jeho Trhlina ležala na poličke už dlhšie rozhodol som sa jej dať šancu.

Základnou myšlienkou je zaznamenanie rozprávania Igora M., ktorý sa ozval autorovi. Chcel mu vyrozprávať príbeh o miznutí ľudí v oblasti Tribeča. Čo vyzerá ako bláznovstvo sa vyvinie v nečakane napínavý príbeh plný strachu a napätia. To ako sa autor knihy vydáva len za zapisovateľa rozprávania niekoho iného s občasnými poznámkami pod čiarou a krátkymi trojstranovými komentármi v každej tretine knihy je vynikajúca idea. Tak vzniká ďalšia úroveň tajomnosti a mysterióznosti.

Začiatok knihy je trocha pomalší ale dostatočne pútavý na to, aby ste s čítaním neprestali. A potom je to proste jazda. Radím aby ste si čítanie knižky naplánovali tak, aby vám koniec nevyšiel na večer. Tma a ticho neprispejú k vašej duševnej pohode pri čítaní. Mne napriek horúcemu počasiu permanentne počas posledných 100 strán naskakovali zimomriavky. A to som si až s odstupom uvedomil, že vlastne sa tam až tak moc neudeje, len si tak chodí partia po lese. Ale ten spôsob ako to autor napísal vyvoláva strach a napätie. Tribeč som si momentálne vyškrtol zo zoznamu potenciálnych destinácii na turistiku a aj autom pôjdem okolo určite rýchlejšie.  Karika odviedol jednoducho skvelú prácu. Hneď ako sa mi tepová frekvencia ustáli na normálnych hodnotách siahnem po ďalšej jeho knihe. Napriek tomu, že horory nemám rád.

Zdieľajte: