Alena Mornštajnová; Slepá Mapa

Recenzia: Alena Mornštajnová, Slepá Mapa

Po prečítaní Hany od Aleny Mornštajnovej som si sľúbil, že si od nej prečítam aj ostatné knihy. Hana ma nadchla a nadšení boli aj všetci moji známi, ktorí si ju prečítali. Nakoniec moja recenzia Hany nadšenie neskrývala. A tak som si zadovážil aj knihu Slepá mapa. Ide o prvotinu Aleny Mornštajnovej a podľa anotácie to mal byť opäť príbeh rodiny. Tentokrát odohrávajúci sa počas dlhšieho časového obdobia, skoro celého dvadsiateho storočia.

Hlavnými postavami sú tri ženy. Mama, dcéra a vnučka, ktorých príbeh začína ešte pred prvou svetovou vojnou a končí po revolúcii v roku 1989. Na necelých štyristo strán je to až veľa.

Oproti Hane, sa tu príbeh odvíja v podstate lineárne. Vzhľadom na dlhé časové rozpätie beží aj celkom rýchlo. Autorka sa príliš nezaoberá dejom okolo, ale skôr tým ako to vplýva a ako to prežívajú hlavné postavy a ich rodiny. A ako turbulentná je doba, tak turbulentné boli aj životy postáv. Tentokrát však tá hrôza nie je až taká desivá. Ako keby na nejaké hlbšie a desivejšie popisy situácie nebol čas. Ak chcete popísať sto rokov, tak sa nemôžete dlho pristaviť pri žiadnej smrti. Celkovo je však vyznenie príbehov dosť pochmúrne, ako keby tie zlé okamihy zanechávali oveľa silnejšiu stopu ako tie šťastné a veselé.

Kniha je podelená aj autorkou na dve časti. V tej prvej sa venuje matke a dcére a v tej druhej primárne vnučke. A v tej druhej časti čas plynie pomalšie a autorka vám dáva viac času a priestoru na ponorenie sa do príbehu Anežky. Naraz je čas na jej pocity, zrady, radosti aj nešťastia.

Ak niekde napíšu, že príbeh troch žien počas turbulentnej doby dvadsiateho storočia, tak ma hneď napadne, že ide o nejaký romantický román, ktorý čitať nemusím. Slepá mapa však popiskom klame. Napriek tomu, že hlavné postavy zažívajú aj lásky aj sklamania, tak ide o hlbšiu výpoveď o dobe, v ktorej žili a ako sa veľké udalosti ako nástup fašizmu a komunizmu premietnu do života normánych ľudí. V Slepej mape však nepôjde o nejaké spytovanie svedomia ako v Hane, kde som celý čas myslel na to, prečo sa ľudia nepostavia zlu a nezabránia mu. V Slepej mape ľudia žijú a ich malé rozhodnutia ovplyvňujú ich životy a veľké udalosti ich občas zasiahnu viac než by čakali. A tak sa prispôsobia, nakoniec čo iné môžu urobiť.

Slepú mapu si určite prečítajte. Napriek jednoduchšiemu jazyku, napriek lineárnemu deju sa to číta dobre a je to pútavé. Ak však môžeme odporučiť, prečítajte si ju predtým ako sa začítate do knihy Hana od Aleny Mornštajnovej. Hana je lepšie napísaná, pútavejšia a aj desivejšia. Nie preto, že Slepá mapa je zlá kniha, to určite nie, ale Hana je proste vynikajúce dielo. Je vidno ako sa autorka posunula za tie štyri roky od Slepej Mapy k Hane. Od dobrého príbehu, k absolútne dokonalému. Recenzia Hany od Aleny Mornštajnovej tu.

Zdieľajte: