Alena Mornštajnová; Hotýlek

Recenzia: Alena Mornštajnová; Hotýlek

Tretia knižka od Aleny Mornštajnovej prečítaná a moja zbierka jej diela by mohla byť vyhlásená za dočasne kompletnú. Po Hane a Slepej mape pribudol aj Hotýlek. Poradie v akom boli knihy napísané je Hotýlek (rok 2015), Hana (rok 2017) a Slepá mapa (2018). Ja ich odporúčam však čítať v poradí Hotýlek, Slepá Mapa a Hana. Od dobrej k lepšej a najlepšej.

Hotýlek je fajn kniha. Číta sa dobre, je pútava a zaujme. Jej jedinou chybou je, že som predtým čítal knihu Hana. A to bola proste iná kategória. (Viac o mojom nadšení z Hany nájdete tu.) Odvtedy podvedome očakávate, že každé ďalšie dielo od rovnakej autorky bez ohľadu na dátum vzniku bude rovnako dobré. A to môže byť a aj je problém. Hotýlek rovnako ako Slepá mapa obstojí príbehom, postavami, pútavosťou, zápletkou aj vyvrcholením. Nemajú však ten moment údivu a prekvapenia ako má Hana. To ohúrenie tam proste nie je.

Hotýlek je veľký príbeh rodiny, ktorý sa odohráva v blízkosti Hotýlku. Budovy, ktorá je najprv hotelom, potom rekreačným zariadením ROH a nakoniec opäť hotelom. Popri ňom sa odvíja príbeh hlavných a vedľajších postáv jednej veľkej rodiny. Niečo z toho je uveriteľnejšie, niečo nie, ale dokopy to obstojí.

Nie je v tom niečo veľké čo vás ohúri, ale je to dobre napísaný román. Ak by som mal k niečomu túto knihu prirovnať tak je to kniha Zdeny Frýbovej Mafie po Česku, aneb, Jeden den Bohuslava Panenku. Román, ktorý vyšiel v roku 1990, ale odohrával sa počas socializmu. Román, ktorý tiež popisoval podnikanie jednej rodiny. Hotýlek však pochopiteľne nepôsobí tak kontroverzne, kedže za tých tridsať rokov nás už len tak niečo neprekvapí.

A ešte doplnenie prečo svoju zbierku kníh od Aleny Mornštajnovej považujem len za dočasne kompletnú. Práve v týchto dňoch vychádza jej novinka Tiché roky. A tú si určite nenechám újsť.

Zdieľajte: